Hodnotenie sezóny trénerom Tomášom Mačičkom: 

Sezóna sa začína už začiatkom augusta, kedy sa spúsťa aklimatizácia mladých (2011) a mladý (2010) sa stávajú starými. Volejbalový kemp je na to ako stvorený. 5 dní zavretý na mieste bez dobrého signálu a internetového pripojenia je dostatočný čas na vybudovanie základného kameňa. Chlapci sa prejavia a nastavia sa hranice v družstve. Družstvo som vnímal ako komplexné a na každom poste bol chlapec, ktorý chcel hrať na danej pozícií (to je základ). Ak trénuješ niečo, čo nechceš hrať trápi sa hráč, tréner, a všetci okolo.
Základná časť v našej súťaži nie je až taká podstatná, lebo do nadstavby je jasné, kto postúpi.
V nadstavbe sa všetko rozhoduje.
Prvé kolo sme pre zranenia prehrali nad SL (určite zamrzelo, ale taký je šport).
Druhé kolo sme nevyužili príležitosť a nad SK sme prehrali 2:3
Tretie kolo sme mali pauzu.
Štvrté kolo sme mali „výhodu“ keďže SL po prehre nad SK získalo potrebný bod pre postup na MSR a proti nám už nemali motiváciu hrať. Zápas proti SK sme taktiež vyhrali vďaka kvalitnej hre a tomu, že Svidník mal zraneného kľúčového hráča (opäť, taký je šport).

Sezóna bola pre mňa extrémne ťažká. Nebojoval som len na ihrisku, ale aj v osobnom živote a v tomto mi chlapci dosť pomohli, že boli samostatní a dokázali veľa veci riešiť bezo mňa. Taktiež v klube mi pomohli tréneri, ktorí zobrali za mňa tréningy, keď to bolo nevyhnutné.

Chcel by som sa týmto poďakovať celému klubovému štábu, ktorý odvádza množstvo práce v zákulisí, majiteľovi klubu za jeho dlhodobú podporu volejbalu a v neposlednom rade rodičom. Práve oni veria, že šport nie je len o výsledkoch a medailách. Je o budovaní charakteru, fyzickej aj mentálnej sily, o rešpekte, zodpovednosti a priateľstvách, ktoré často zostávajú na celý život. Bez ich podpory by úspechy našich hráčov neboli možné.