Nominácia: Pudleiner, Šebeň, Marcin, Motyľ, Balara, Červeň, Petrík, Vozár, Sekera, Novák, Szirmai, Stieber, Verčimak.

Hodnotenie trénera Tomáša Mačičku: „Už keď som videl rozlosovanie, vedel som, že sobota bude náročná. Poprad a hneď po nej zápas proti Bratislave. Na tréningoch to vyzeralo super. Zdravo agresívne a odhodlane.

Proti Popradu sme nastúpili tvrdo, presne tak, ako som od chlapcov čakal. To čo nám robilo problém počas sezóny a to vstup do zápasov sme nesmierne zlepšili. Po dvoch vyhratých setoch je tretí vždy kritický. Bohužiaľ, odišiel nám príjem a s tým sa začala rúcať celá hra – nahrávka a útok trpeli a sebavedomie na servise opadlo. Do tajbrejku sme nastupovali odhodlane. Po zmene strán sme viedli a ťahali. Bohužiaľ chyby na našej strane nás stáli víťazstvo. Je to finálový turnaj a nie je možný reparát. Zápas bolo treba hodiť za hlavu a pripraviť sa na Bratislavu.

Proti Bratislave sme nastúpili dobre no na chlapcoch bolo vidieť emočnú únavu. Veľmi chceli, ale nič sa nám nedarilo. Súper nás odprihrával a s minimom chýb nám nedovolil sa dostať do zápasu. Prehrali sme 3:0 a bolo jasné, že takto sme si nepredstavovali prvý deň majstrovstiev. Musel som chlapcom dostať do hlavy, že nie je všetkému koniec a druhý deň je nutné zabojovať, lebo stále je v hre ešte medaila.

Vedeli sme, že Revúca má svoje kvality, ale aj slabiny. Výsledok 3:0 nám spravil chuť a vrátil sebavedomie. Následoval posledný zápas s domácim Púchovom o to, kto si zavesí medailu na krk. Nerodilo sa to ľahko a domáci chceli. Pred plnou tribúnou to nebude zadarmo. Bol to vyrovnaný súboj. Dobre prihrávali náš kvalitný servis. Veľmi nám pomohlo, že počas sezóny máme omnoho viac odohratých vyrovnaných zápasov medzi  Ľubovňou, Svidníkom a Popradom (zápasovo  sa počas roka Puchov stretol len s Novým Mestom nad Váhom a zvyšné 2 družstvá, dovolím si tvrdiť, že ešte nedosahujú vysoké kvality), takže sme vedeli, že musíme hrať takticky a trpezlivo. Opäť po prehratom treťom sete boli určité myšlienky v hre, ale povedali sme si, že už nezopakujeme podobnú chybu a určite doklepeme štvrtý set do víťazného konca. Podarilo sa!  

V prvom rade gratulujem hráčom k cennému kovu. Je to výsledok ročnej – niekoľkoročnej snahy sa zlepšovať, investovať svoj čas do sebarozvoja a podriadiť sa „vyššiemu cieľu“. Nie je to o jednotlivcoch, ale o kolektíve. To je na tom krásne. Dlhodobo sa snažíme v klube vytvárať kolektív, ktorý sa podrží ako na ihrisku, tak aj mimo neho. Nie vždy je to ľahké a sú aj zakopnutia. Ale chlapci sa učia a zlepšujú. Veľmi ma teší fakt, že ak som striedal hráčov, tak daní hráči vniesli novú energiu na ihrisko a plnohodnotne nahradili striedajúcich hráčov. Každý mal možnosť priložiť ruku k dielu a mal možnosť ovplyvniť v ťažkých chvíľach zápas a zvládol to. Na toto som nesmierne hrdý, že sa striedajúci hráči nezľakli, ale boli odvážni.

Veľká vďaka patrí rodičom, ktorí počas sezóny obetovali víkendy a vozili nás na zápasy. Prišli aj na MSR a robili morálnu podporu. Bolo to cítiť. Taktiež by som poďakoval môjmu hosťujúcemu asistentovi Tomášovi Lampartovi , ktorý mal dobre taktické rady a zase som sa niečo nové naučil, aj za krátky čas. Určite mu dĺžim pivo . Spomeniem aj trénerov, ktorí sa podieľajú na výchove ml. talentov, lebo začíname v nižšom veku ako sú st. žiaci. A samozrejme hl. trénerovi Digaňovi, ktorý je studnicou vedomostí a vždy je ochotný konzultovať prípadné problémy. Taktiež propagácia klubu je na vrcholovej úrovni čo sa týka prezentácie a udávania nových trendov (ešte stále čakám na to jedno gifko – verím, že teraz už si ho zaslúžim ). A samozrejme manažérovi, ktorý všetko zastrešuje.

Ale toto všetko by nebolo, keby nemáme človeka, ktorý vidí prínos športu pre mládež a jeho benefity, ktoré presahujú akékoľvek tabuľky a to je Paľo Mikolaj. Jeho dlhodobá finančná podpora dokázala vybudovať klub, ktorý sa nestratí na slovenskej volejbalovej mape. Z úspechu sa teším a prajem chlapcom ešte veľa energie v pokračovaní. Toto určite nie je vrchol kariery, ale len medzník. Je to odmena za dlhoročnú prácu, ale určite sa nechceme uspokojiť.  Ďalší rok totiž bojujeme znova o cenné kovy.“