Emanuel Kohút a Nikola Radosová triumfovali v hlavnej kategórii tradičnej ankety Slovenskej volejbalovej federácie Volejbalista roka 2018. Rozhodli o tom hlasy trénerov, funkcionárov a novinárov. Skúsený blokár Kohút dosiahol zlatý hetrik (2016 – 2018), na konte má celkovo štyri prvenstvá (aj 2013). Smečiarka Radosová sa stala Volejbalistkou roka premiérovo, na tróne nahradila Jaroslavu Pencovú.
Slávnostné vyhlásenie ankety sa uskutočnilo v nedeľu 2. júna v nitrianskom Divadle Andreja Bagara v rámci galavečera spojeného s oslavou storočnice slovenského volejbalu. Medzi vzácnymi hosťami nechýbal ani prezident Európskej volejbalovej konfederácie (CEV) Aleksandar Boričič.
Prvenstvá pre Prievidzu, Strabag, Kravárika i Matušova
V kolektívoch sa tretí rok za sebou udeľovali ceny zvlášť pre mužskú a ženskú kategóriu, v oboch triumfovali extraligoví šampióni – VK Prievidza, resp. Strabag VC FTVŠ UK Bratislava. „Kohúti“ z Prievidze aj Bratislavčanky sa tešili aj z triumfov v Slovenskom pohári a double.
Trénerom roka v mužskej zložke sa stal kormidelník reprezentácie Andrej Kravárik, ktorý priviedol národný tím k jubilejnému desiatemu postupu na európsky šampionát. V ženskej zložke sa po roku opäť tešil z prvenstva kouč Slávie EU Bratislava Michal Matušov, ten okrem extraligového striebra prenikol s reprezentáciou do 19 rokov na majstrovstvá Európy junioriek, kde mladé Slovenky obsadili 10. miesto.
V druhom ročníku kategórie Junior roka triumfovali Filip Mačuha a Simona Jelínková. Najlepším rozhodcom sa aj po siedmy raz stal Juraj Mokrý. V kategórii beachvolejbalistiek na základe počtu dosiahnutých bodov obhájili prvenstvo slovenské jednotky Natália Dubovcová a Andrea Štrbová, novú mužskú kategóriu ovládli národní šampióni Ľuboš Nemec a Patrik Pokopec. Premiérovú Cenu fanúšika v online hlasovaní získali nahrávač Michal Masný a smečiarka Romana Hudecová.
Do ideálnej zostavy roka sa na základe hlasovania dostali Michal Masný (nahrávač), Matej Paták, Tomáš Kriško (smečiari), Emanuel Kohút, Šimon Krajčovič (blokári), Peter Michalovič (univerzál) a Matej Kubš (libero). Ženský Dream Team tvoria nahrávačka Barbora Koseková, smečiarky Nikola Radosová a Romana Hudecová, blokárky Jaroslava Pencová a Nina Herelová, univerzálka Karin Šunderlíková a libero Lucia Nikmonová.
Radosovej premiéra, prerušila kraľovanie Pencovej
Blokárka a kapitánka reprezentácie Jaroslava Pencová ovládla predchádzajúcich päť ročníkov (2013 – 2017), teraz v tesnom súboji prepustila prvú pozíciu smečiarke Nikole Radosovej, ktorá tiež patrí k líderkám národného tímu. Na treťom mieste skončila blokárka Nina Herelová.
Stoosemdesiatšesť centimetrov vysoká volejbalistka nemeckých Drážďan v roku 2018 pôsobila aj v rumunskom CSM Bukurešť. Do Bundesligy sa presunula po zisku rumunského double, s klubom triumfovala v lige aj pohári. S Drážďanmi sa predstavila vo finále Nemeckého superpohára. V reprezentácii sa zaskvela výbornými výkonmi v Zlatej európskej lige, keď v šiestich zápasoch skupiny získala 108 bodov a bola druhou najproduktívnejšou hráčkou celej základnej časti.
„Som veľmi vďačná za toto ocenenie. Minulý rok bol pre mňa jeden z najlepších – v Rumunsku sme sa dvoma zlatými medailami postarali o najúspešnejšiu sezónu v klubovej histórii a dobré obdobie som mala aj v reprezentácii, čo zrejme tiež zavážilo. Ocenenie je pre mňa predovšetkým motiváciou do budúcnosti, tvrdou prácou sa chcem naďalej zlepšovať,“ povedala 27-ročná Radosová, ktorá v bundesligovom klube Drážďan bude pôsobiť aj v novej sezóne po domácich majstrovstvách Európy.
Kohút najlepší tretíkrát v rade, reprezentácii pomohol k postupu na ME
Blokár Emanuel Kohút ako hrajúca legenda slovenského volejbalu triumfoval v ankete po tretí raz za sebou a celkovo štvrtýkrát, čím sa v historickom meradle odpútal od Andreja Kravárika a Michala Masného (po 3 prvenstvá). Dlhoročný kapitán národného tímu v hlasovaní zdolal spoluhráčov z národného tímu Mateja Patáka a Petra Michaloviča. „Ocenenia nikdy neomrzia, aj keď sa budem opakovať, že v rámci motivácie by to už mohli dostať mladší hráči a vo volejbale ako kolektívnom športe by si to zaslúžilo určite celé družstvo,“ povedal Kohút.
Tridsaťšesťročný Bratislavčan ako kapitán priviedol reprezentáciu k postupu na tohtoročný európsky šampionát, následne oznámil uzavretie bohatej a úspešnej reprezentačnej kapitoly. Dvojnásobný šampión Európskej ligy (2008, 2011) v minulosti štartoval na piatich majstrovstvách Európy (2009, 2011, 2013, 2015, 2017). „Myslím si, že rok bol vcelku úspešný. Trochu mrzí, že sme neukázali viac v Zlatej európskej lige, ale podarilo sa nám postúpiť na majstrovstvá Európy, čo je najdôležitejšie – ukázať sa opäť v európskej špičke,“ podotkol Kohút, ktorý od leta 2017 háji farby Katovíc v kvalitnej poľskej PlusLige. „V Katoviciach sme hrali pekný volejbal, škoda zranení niektorých hráčov v závere sezóny, mohli sme sa dostať ešte vyššie,“ poznamenal skúsený blokár.
Viac triumfov v ankete má na konte už len šesťnásobný Volejbalista roka Richard Nemec. „Na Riša si už netrúfam, keďže som tento rok uzavrel kariéru v národnom mužstve, ale som rád, že som sa mohol dostať do takejto spoločnosti,“ uzavrel s úsmevom Kohút.
Trénermi roka Matušov a Kravárik
Michal Matušov získal ocenenie tréner roka ženskej zložky po druhý raz, obhájil minuloročné prvenstvo. Volejbalistky Slávie EU Bratislava priviedol v druhej sezóne v pozícii hlavného trénera k strieborným medailám v extralige. Úspech dosiahol s juniorskou reprezentáciou, dievčatá do 19 rokov sa pod jeho vedením predstavili na európskom šampionáte v Albánsku a dostali sa do najlepšej desiatky.
Andrej Kravárik ako tréner národného tímu mužov priviedol slovenských reprezentantov k postupu na tohtoročné septembrové majstrovstvá Európy, v skupine za sebou nechali Čiernohorcov, Moldavcov aj Islanďanov. Predtým s omladeným tímom vybojovali zotrvanie v Zlatej európskej lige aj pre tento rok.
Najlepšími tímami majstri Strabag a Prievidza
Hráčky Strabagu sa v roku 2018 tešili zo zisku dvoch trofejí – premiérovo v klubovej histórii ovládli extraligu a dominovali aj na finálovom turnaji Slovenského pohára v Prievidzi. V Challenge Cupe sa družstvo trénera Tomáša Vargu prebojovalo do osemfinále, kde ich zastavil až neskorší semifinalista Dinamo Krasnodar.
Prvý titul v klubovej histórii získali aj volejbalisti Prievidze, vo finále si poradili s Nitrou 4:3 na zápasy. K zlatu dokráčali zverenci Richarda Nemca aj na domácom finálovom turnaji Slovenského pohára, vo finále zdolali Svidník.
Mokrého siedmy triumf v sérii, rozhodoval finále MS žien
Rozhodca svetového formátu Juraj Mokrý ovládol anketu o najlepšieho rozhodcu aj v jej siedmom ročníku. V roku 2018 rozhodoval ako jednotka októbrové finále majstrovstiev sveta žien Srbsko – Taliansko. Na svetovom šampionáte v Japonsku sa celkovo predstavil v 12 zápasoch, sedem viedol ako prvý arbiter.
Premiérová Cena fanúšika s 3500 hlasmi pre Hudecovú a Masného
V novej kategórii Cena fanúšika mohla široká volejbalová verejnosť prostredníctvom online hlasovania rozhodnúť o premiérových laureátoch spomedzi šiestich najlepších z hlavnej ankety. Medzi ženami sa z prvenstva tešila Romana Hudecová, získala 469 hlasov. Smečiarka bratislavského Strabagu odsunula na druhé miesto nahrávačku Barboru Kosekovú (300), tretiu pozíciu obsadila blokárka Nina Herelová (274).
Medzi mužmi rovnako s výrazným náskokom triumfoval nahrávač Michal Masný (705 hlasov), ktorý vlani hájil farby účastníkov poľskej PlusLigy z Lubinu a Zawiercia. Na „medailových“ priečkach skončili aj blokár Emanuel Kohút (569) a smečiar Matej Paták (316). Fanúšikovia v oboch kategóriách celkovo podporili svojich favoritov 3550 hlasmi.
Jelínková a Mačuha najlepší medzi juniormi
Juniorkou roka sa stala smečiarka Pezinka Simona Jelínková, ktorá nechýbala v základnej zostave na majstrovstvách Európy do 19 rokov v Albánsku a tímu aj z pozície univerzálky pomohla k 10. miestu medzi európskou mládežníckou elitou. Osemnásťročná razantná smečiarka so solídnym výskokom tiež patrila k najproduktívnejším hráčkam parfems.sk extraligy.
Cenu pre Juniora roka získal blokár Filip Mačuha. Devätnásťročný Prievidžan v drese Nitry vybojoval extraligové striebro, následne sa presunul do rodného mesta a majstrovského tímu „kohútov“. V lete premiérovo nahliadol do seniorskej reprezentácie a svojím dielom prispel k postupu na majstrovstvá Európy.
Na piesku opäť najlepšie Dubovcová a Štrbová, premiérovo Nemec a Pokopec
Kráľovnami plážových kurtov po roku opäť sú Natália Dubovcová a Andrea Štrbová. V máji v tureckom Mersine vybojovali bronz a získali prvé spoločné medailové umiestnenie vo World Tour. Pripísali si tiež viacero cenných skalpov a úspešne odštartovali kvalifikačný cyklus o postup na budúcoročné olympijské hry do Tokia. V auguste potvrdili pozíciu slovenských jednotiek triumfom na finálovom turnaji národnej CUC Beach Tour v Senci.
Kategória plážových volejbalistov sa po prvý raz rozdelila na ženskú a mužskú, v mužskej triumfovali Ľuboš Nemec a Patrik Pokopec. V Senci rovnako ako Dubovcová a Štrbová obhájili domáci titul, predstavili sa aj na kvalitne obsadenom turnaji World Tour v Ostrave. V šestkovom volejbale bojujú v Edymax extralige vo farbách Prievidze, resp. Myjavy.
KOMPLETNÉ VÝSLEDKY ANKETY VOLEJBALISTA ROKA 2018
VOLEJBALISTA ROKA 2018
1. Emanuel Kohút (Katovice/Poľ.) 181 bodov
2. Matej Paták (Zawiercie/Poľ., Chaumont/Fr.) 167
3. Peter Michalovič (Jaroslavľ/Rus., Nantes/Fr.) 166
4. Tomáš Kriško (Liberec/ČR, UNTreF Buenos Aires/Arg.) 90
5. Marcel Lux (Svidník, Olsztyn/Poľ.) 41
6. Michal Masný (Lubin/Poľ., Zawiercie/Poľ.) 32
7. Martin Sopko starší (Prešov) 30
7. Martin Jančura (Prievidza) 30
9. Martin Repák (Nantes/Fr., Chaumont/Fr.) 25
10. Matej Kubš (Prievidza, Komárno) 23
11. Juraj Zaťko (Nitra, Myjava) 22
12. Ľuboš Nemec (Prievidza) 16
13. Šimon Krajčovič (Lvi Praha/ČR) 15
14. Martin Nemec (Siena/Tal., Palembang/Indon.) 10
15. Jakub Hriňák (Svidník) 6
15. Peter Mlynarčík (AlpenVolleys Haching/Nem., Prievidza) 6
17. Patrik Lamanec (Košice) 5
18. Milan Bencz (Ortona/Tal., Nitra, Taviano/Tal.) 4
18. Martin Sopko mladší (Košice) 4
20. Jakub Ihnát (Myjava, Prievidza) 3
21. Marián Vitko (Košice, Myjava) 2
22. Július Firkaľ (Düren/Nem., Tokat Belediye/Tur.) 1
22. Filip Gavenda (Netzhoppers Königspark/Nem., Latina/Tal.) 1
22. Marek Ludha (Prievidza) 1
22. Michal Petráš (Aich/Dob/Rak., Friedrichshafen/Nem.) 1
Pozn.: Uvedené sú kluby, v ktorých hráči pôsobili v roku 2018.
VOLEJBALISTKA ROKA 2018
1. Nikola Radosová (CSM Bukurešť/Rum., Drážďany/Nem.) 176 bodov
2. Jaroslava Pencová (Legnano/Tal., Budowlani Lodž/Poľ.) 165
3. Nina Herelová (Prostějov/ČR, Bielsko-Biala/Poľ.) 124
4. Barbora Koseková (Békéscsaba/Maď., Temešvár/Rum.) 107
5. Romana Hudecová (Strabag Bratislava) 95
6. Michaela Abrhámová (Mulhouse/Fr., Saint-Raphaël/Fr.) 53
7. Karolína Fričová (Slávia EU Bratislava) 30
8. Katarína Dudová (Olomouc/ČR) 28
9. Lucia Nikmonová (Strabag Bratislava, Pezinok) 22
10. Karin Šunderlíková (Slávia EU Bratislava, Martignacco/Tal.) 18
11. Dominika Drobňáková (Venelles/Fr., Saint-Raphaël/Fr.) 12
11. Simona Jelínková (Pezinok) 12
13. Mária Kostelanská (Vasas Budapešť/Maď.) 9
14. Bianka Bodnárová (Prešov) 8
15. Erika Salanciová (Strabag Bratislava, Gliwice/Poľ.) 7
16. Martina Konečná (UKF Nitra) 6
16. Michaela Španková (UKF Nitra, Strabag Bratislava) 6
18. Dominika Valachová (Slávia EU Bratislava) 5
19. Romana Krišková (Liberec/ČR, Quimper/Fr.) 4
20. Simona Cigániková (Strabag Bratislava, Suhl Thüringen/Nem.) 3
20. Nikola Pištěláková (Brno/ČR, Liberec/ČR) 3
20. Monika Smák (Kežmarok) 3
20. Zuzana Šepeľová (Slávia EU Bratislava) 3
24. Karin Palgutová (Lugano/Švaj., Quimper/Fr.) 2
25. Lenka Ovečková (Strabag Bratislava) 1
25. Sandra Szabóová (Slávia EU Bratislava, Postupim/Nem.) 1
Pozn.: Uvedené sú kluby, v ktorých hráčky pôsobili v roku 2018.
KOLEKTÍV ROKA – MUŽI
1. VK Prievidza 104 bodov
2. reprezentácia mužov 84
3. VKP Bystrina SPU Nitra 29
4. TJ Slávia Svidník 13
5. VK MIRAD PU Prešov 1
5. VK KDS-Šport Košice 1
5. juniori VK Nové Mesto nad Váhom 1
KOLEKTÍV ROKA – ŽENY
1. Strabag VC FTVŠ UK Bratislava 89 bodov
2. reprezentácia žien do 19 rokov 67
3. Slávia EU Bratislava 44
4. reprezentácia žien 29
5. VTC Pezinok Bilíkova 6
6. Volley project UKF Nitra 5
7. VK Prešov 1
7. VK Nové Mesto nad Váhom 1
7. reprezentácia žien do 16 rokov 1
TRÉNER ROKA – MUŽSKÁ ZLOŽKA
1. Andrej Kravárik 68 bodov
2. Richard Nemec 66
3. Marek Kardoš 28
4. Peter Tholt 12
5. Richard Vlkolinský 9
6. Peter Kalný 7
7. Marián Vitko 3
8. Ľuboslav Šalata 1
TRÉNER ROKA – ŽENSKÁ ZLOŽKA
1. Michal Matušov 73 bodov
2. Tomáš Varga 61
3. Marco Fenoglio 26
4. Michal Mašek 20
5. Eva Koseková 6
6. Martin Hančík 3
6. Jaroslav Hančák 3
8. Teemu Sarna 2
9. František Bočkay 1
9. Marek Maličký 1
9. Blanka Špaková 1
9. Lucia Šujanová 1
ROZHODCA ROKA
1. Juraj Mokrý 90 bodov
2. Igor Porvazník 24
3. Peter Malík 11
4. Filip Moravčík 10
4. Miroslav Sarka 10
6. Pavel Vaško 9
6. Igor Schimpl 9
8. Jana Niklová 7
9. Peter Höger 5
10. Marek Százs 3
11. Lukáš Královič 1
11. Miroslav Juráček 1
11. Fedor Tiršel 1
11. Dušan Daruľa 1
NAJLEPŠÍ HRÁČI NA JEDNOTLIVÝCH POSTOCH:
MUŽI
nahrávač: Michal Masný
smečiar: Matej Paták
blokár: Emanuel Kohút
univerzál: Peter Michalovič
libero: Matej Kubš
ŽENY
nahrávačka: Barbora Koseková
smečiarka: Nikola Radosová
blokárka: Jaroslava Pencová
univerzálka: Karin Šunderlíková
libero: Lucia Nikmonová
ZOSTAVY ROKA:
MUŽI
nahrávač: Michal Masný
smečiari: Matej Paták, Tomáš Kriško
blokári: Emanuel Kohút, Šimon Krajčovič
univerzál: Peter Michalovič
libero: Matej Kubš
ŽENY
nahrávačka: Barbora Koseková
smečiarky: Nikola Radosová, Romana Hudecová
blokárky: Jaroslava Pencová, Nina Herelová
univerzálka: Karin Šunderlíková
libero: Lucia Nikmonová
CENA FANÚŠIKA
MUŽI
Michal Masný (Lubin/Poľ., Zawiercie/Poľ.)
ŽENY
Romana Hudecová (Strabag Bratislava)
JUNIOR ROKA
Filip Mačuha (Nitra, Prievidza)
JUNIORKA ROKA
Simona Jelínková (Pezinok)
NAJLEPŠIE BEACHVOLEJBALOVÉ DVOJICE ROKA
ŽENY
Natália Dubovcová, Andrea Štrbová
MUŽI
Ľuboš Nemec, Patrik Pokopec
PREHĽAD VÍŤAZOV ANKETY SVF VOLEJBALISTA ROKA:
2018 Emanuel Kohút – Nikola Radosová
2017 Emanuel Kohút – Jaroslava Pencová
2016 Emanuel Kohút – Jaroslava Pencová
2015 Martin Sopko starší – Jaroslava Pencová
2014 Michal Masný – Jaroslava Pencová
2013 Emanuel Kohút – Jaroslava Pencová
2012 Lukáš Diviš starší – Dominika Valachová
2011 Tomáš Kmeť – Monika Smák
2010 Martin Nemec – Monika Smák
2009 Michal Masný – Monika Smák
2008 Michal Masný – Petronela Biksadská
2007 František Ogurčák – Petronela Biksadská
2006 František Ogurčák – Alica Székelyová
2005 Tomáš Kmeť – Monika Smák
2004 Jakub Joščák – Alica Székelyová
2003 Richard Nemec – Alica Székelyová
2002 Peter Diviš – Adriana Marčeková
2001 Andrej Kravárik – Adriana Marčeková
2000 Andrej Kravárik – Adriana Marčeková
1999 Richard Nemec – Adriana Marčeková
1998 Richard Nemec – Slávka Homzová
1997 Richard Nemec – Adriana Farkašová (Marčeková)
1996 Richard Nemec – Adriana Farkašová (Marčeková)
1995 Richard Nemec – Katarína Rimovská
1994 Andrej Kravárik – Monika Kulová (Smák)
Súčasťou nedeľňajšieho galavečera na oslavu storočnice volejbalu u nás a vyhlásenia ankety Volejbalista roka 2018 v nitrianskom Divadle Andreja Bagara bolo tiež uvedenie ďalších piatich laureátov do Siene slávy slovenského volejbalu. Stali sa nimi Pavel Schenk, Hilda Mazúrová, Jozef Labuda, Vladimír Kovalík a Miroslav Rovný (in memoriam). Vlani pri otvorení Siene slávy do nej vstúpili Bohumil Golian (in memoriam), Pavlína Kohútová-Šteffková, Dušan Prieložný (in memoriam) a Štefan Pipa.
Pavel Schenk (27. júna 1941, Borotín) – na scéne sa výrazne presadil ako hráč aj tréner. Štartoval na troch majstrovstvách sveta, troch majstrovstvách Európy a troch olympijských hrách, celkovo získal 6 medailí (1 zlatú, 4 strieborné a 1 bronzovú). V roku 1966 sa stal majstrom sveta na domácom šampionáte v Prahe, navyše ho vyhlásili za najlepšieho smečiara turnaja. Ešte predtým v roku 1962 vybojoval na svetovom šampionáte v Moskve striebro. V zbierke úspechov má aj dve olympijské medaily – striebro z Tokia (1964) a bronz z Mexika (1968). ČSSR reprezentoval v rokoch 1962 – 1972. S jeho menom sa spájajú najväčšie klubové úspechy slovenského mužského volejbalu. Červenú hviezdu Bratislava ako tréner priviedol k zisku trofeje pre víťaza Európskeho pohára majstrov (1979) a Pohára víťazov pohárov (1981). ČH Bratislava sa pod jeho trénerskou taktovkou trikrát tešila z federálneho titulu majstra bývalej ČSSR (1978, 1979 a 1981). V roku 1980 bol kormidelníkom československej reprezentácie na OH v Moskve.
Hilda Mazúrová (17. augusta 1943, Spišské Tomášovce) – narodila sa v Spišských Tomašovciach, ale vyrastala v Harmónii pri Modre, kde aj začala svoju úspešnú športovú kariéru. Počas štúdia na FTVŠ v Bratislave sa stala hráčkou Slávie UK. Jej prvým veľkým úspechom bolo víťazstvo na Spartakiádnom turnaji v roku 1965 a súčasne štart v Pohári európskych majstrov. Tu sa začala slávna éra slavistického volejbalu. Mazúrová bola od sezóny 1963/1964 pevnou súčasťou základnej zostavy Slávie UK. V drese Slávie UK Bratislava získala v rokoch 1966, 1967 a 1968 tri tituly majstra Československa. Mazúrová sa výrazne presadila aj v drese Československa, v reprezentácii odohrala v rokoch 1963 – 1972 dvesto medzištátnych stretnutí. Štartovala na európskom šampionáte v Turecku v roku 1967, kde vybojovala bronz. Dodnes je jedinou slovenskou volejbalistkou, ktorá štartovala na dvoch olympiádach. V Mexiku (1968) obsadila s ČSSR 6. miesto a na ďalšej olympiáde v Mníchove (1972) skončil jej tím na 7. priečke.
Jozef Labuda (13. decembra 1941, Bratislava) – jeden z velikánov slovenského volejbalu. Ako chlapec hrával futbal v Slovane Bratislava, ale v roku 1956 odišiel študovať do Trnavy a tam objavili jeho talent na volejbal. Rok pred skončením strednej školy už hral v bratislavskej Slávii UK. Od roku 1964 figuroval v kádri seniorskej reprezentácie, zúčastnil sa na olympiáde v Tokiu, ale celý turnaj, na ktorom si československí volejbalisti vybojovali striebro za zlatým ZSSR a pred bronzovým domácim tímom, preležal medzi štyrmi nemocničnými stenami so žltačkou. V tom istom roku na Svetovom pohári v Poľsku skončili volejbalisti ČSSR tretí a Labuda sa objavil v najlepšej šestke turnaja. Najväčší úspech dosiahol muž s delovým servisom a tvrdým smečom v roku 1966, keď s ČSSR na majstrovstvách sveta v Prahe získal zlato. Hoci mal ponuky z Českej republiky, do roku 1970 bola jeho jediným klubom Slávia UK. Po skončení hráčskej kariéry pôsobil ako tréner, viedol Inter Bratislava, Duklu Trenčín a Sláviu UK Bratislava. Jozef Labuda je držiteľ Zlatej lopty SVF.
Vladimír Kovalík (27. novembra 1936, Banská Bystrica) – pred tridsiatimi rokmi rozhodoval na OH v Soule ženské semifinále i zápas o bronz mužov, keď pískal s píšťalkou z hračkárstva. V Soule rozhodoval celkovo v šiestich zápasoch, dostal sa tam ako jeden z trojice neutrálnych rozhodcov. V tom čase patrili do najvyššej kategórie FIVB dvanásti rozhodcovia, z toho štyria z Európy. Vladimír Kovalík ako vôbec prvý Slovák rozhodoval v prestížnej Svetovej lige v jej úvodnom ročníku 1990, vydržal v súťaži tri sezóny do roku 1992, keď sa z vekových dôvodov rozlúčil. Okrem iného rozhodoval na OH 1988 v Soule, MS mužov 1982 a 1990, MS žien 1986, MS klubov 1990, vo Svetovej lige 1990 až 1992, na Svetovom pohári 1985, 1989 a 1991, ME mužov 1981 a 1983, v EPM, PVP, MS junioriek 1985 a 1987, ME juniorov 1975 či vo federálnej lige v rokoch 1968 až 1992. Pri volejbale prešiel všetkými činnosťami. V rodnom meste hrával v Slávii, Lokomotíve a Partizáne, v Bratislave za Baník a Červenú hviezdu. Trénoval Lokomotívu a Partizán Banská Bystrica, dlhé roky pôsobil vo viacerých funkciách, vo federálnej ére aj ako predseda komisie rozhodcov.
Prof. Miroslav Rovný (25. septembra 1921 – 17. decembra 1991) – v roku 1962 bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a trénerom Volejbalového oddielu tejto telovýchovnej jednoty. Bol skvelý športovec a vynikal nielen vo volejbale, ale aj v hádzanej, basketbale, tenise, v hokeji a atletike. Do histórie klubu sa Miroslav Rovný zapísal zlatými písmenami, ženy Slávie UK Bratislava doviedol v roku 1966 k historicky prvému titulu majsteriek ČSSR. V rokoch 1947 – 1949 pôsobil na Učiteľskej akadémii v Bratislave, kde sa začal zapájať aktívne do činnosti klubov vysokoškolského športu. Reprezentačné družstvo volejbalistiek Československa doviedol k striebru na majstrovstvách Európy v Prahe 1949 a bronzu na majstrovstvách sveta 1952 v Moskve. V roku 1953 prešiel ako odborný asistent na Fakultu spoločenských vied Vysokej školy pedagogickej v Bratislave, kde sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Xéniou. V roku 1961 získal vedeckú hodnosť CSc. a o jedenásť rokov neskôr bol vymenovaný za mimoriadneho profesora a v akademickom roku 1979/1980 sa stal riadnym profesorom. Na FTVŠ UK vykonával funkciu prodekana v rokoch 1964 – 1976. Z úcty k vykonanej práci tejto mimoriadnej osobnosti nesie Športová hala FTVŠ UK od roku 2006 meno prof. Rovného.
Zdroj a foto: Radovan Stoklasa a svf.sk
Vždy čerstvé informácie z diania v klube VK MIRAD PU Prešov nájdete na Facebooku, Instagrame a YouTube! Odoberajte, zdieľajte, lajkujte, komentujte, máme to radi. ĎAKUJEME! #vkmiradpupresov #miradfamily #fandimepresovu #miradarmy